Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Oficiálna stránka obce Horné TurovceHľadať
 
 

História

    Horné Turovce ležia v blízkosti hlavného sídla bývalej historickej Hontianskej župy, na sever od Šiah v romantickom údolí potoka Krupinica, neďaleko od známej bitky pri Plášťovciach v roku 1552, v nadmorskej výške 143m. Chotár obce je rôznorodý, obkolesujú ho vrchy, kopce.


    Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v listine Gézu II. z roku 1156 v podobe Tur, v ktorej je potvrdená základina pre oltár a omše ostrihomskému arcibiskupovi Martiriusovi pre ostrihomskú kapitulu. Uvádza 10 obcí Hontianskej župy, ktorých desiatok prepúšťa arcibiskup pre kapitulu. Medzi týmito obcami nájdeme aj Turovce.


    V 11. až 13. storočí vznikali spory medzi členmi Hontpázmányovcov, čo spôsobilo vznik troch obcí – Horné, Stredné a Malé Turovce. V súvislosti s pôvodom názvu obce v Zemepisných názvoch etymologického slovníka píšu, že „miestny názov Túr vznikol pravdepodobne z osobného mena s maďarským pomenovaním. Osobné meno slúžiace ako základ je slovanského pôvodu (...), tomu predchádzalo pomenovanie podľa praslovanského pratura“. Druhé slovné pridanie slovenského názvu Horné Turovce sa ukazuje byť výsledkom rovnomerného maďarského a slovenského pomenovania.


    Pri sčítaní ľudu v roku 1890 v Horných Turovciach zaznačili 492 obyvateľov, z toho iba 8 Slovákov a 2 Nemcov. Okrem 462 katolíkov tu bolo 12 evanjelikov,4 kalvíni a 11 židov. V roku 1900 v obci bývalo 558 obyvateľov, z nich 214 sa zaoberalo poľnohospodárstvom a záhradníctvom; v priemysle pracovalo 21, v obchodnej sfére 4 a v doprave 2 obyvatelia. Okrem toho bolo 88 zarábajúcich služobníkov a 49 domácich sluhov. (Magyar Statisztikai Közlemények, 1904)
Podľa štatistických údajov z roku 1976 rozloha Horných Turoviec činila 1297 ha a žilo tu 777 obyvateľov. V roku 1999 bolo v Horných Turovciach spísaných 666 obyvateľov. Z toho bolo ešte 72,73% maďarskej národnosti. Do roku 2001 počet obyvateľov poklesol na 621 až celkového počtu  bolo 67,96% maďarskej národnosti.


    K zmiešaniu obyvateľstvá prispeli jednak historické prevraty, migrácia ľudu na panských majetkoch a zmiešané manželstvá. Pred rokom 1900 sa na panských pozemkoch objavilo viac cudzích, hlavne lacné pracovné sily zo severných častí územia. Ale prichádzali aj Slováci z Trenčianskej a Zvolenskej župy, ktorí odkupovali spustošené majetky. Po Trianone a po skončení  II. svetovej vojny sa do Turoviec prisťahovala ďalšia vlna cudzincov. Takto vznikla aj časť obce zvaná Bodor.  Deportácia obec postihla tak isto, ako ostatné obce popri Ipli.


    Ani prírodné katastrofy a choroby neobišli obec. Viackrát ničila cholera, v roku 1831 zomrelo na choleru trinásť ľudí, ale svoje obete brala aj v rokoch 1866 a 1873.  V roku 1858 v dedine pustošil oheň, polovica obce vyhorela a vyhorel aj kostol. V roku 1866 úrodu zničil mráz a sucho, v roku 1876 ich desila zimnica, v roku 1879 namerali (mínus) -30 stupňov Celzia; v roku 1887 chotár spustošil ľadovec. V roku 1891 bola povodeň, Krupinica vystúpila z koryta pri mlyne Horných Turoviec.

 

Socha sv. Floriána     V Horných Turovciach je viac sakrálnych pamiatok, v  blízkosti kúrie Pongráczovcov pri potoku stojí neskorobaroková kamenná socha sv. Floriána na kamennom podstavci s erbom. Postavili ju v roku 1790. Na hlave svätca je čákov, na pleciach má rúcho, v ľavej ruke drží nádobu s vodou.

 

 

 

Pred kúriou pri hlavnej ceste stojí socha svätej Trojice, ktorú dali vyhotoviť János Mintál s manželkou Zsófiou v roku 1910. K soche chodili obyvatelia na Trojičnú nedeľu s procesiou.

 

Pri potoku Patócsik smerom na Plášťovce stojí baroková kamenná socha sv. Jána Nepomuckého, ktorú dal postaviť Ádám Kellio na konci 18. storočia. Na hlave svätca je biret, v ruke drží obrovský kríž. V Histórii Domus r. 1877 je zapísané v súvislosti sochy, že v lete toho roku bola časť hlavy sochy upravená a zlatníkom Jánosom Zólyomim premal'ovaná, ktorý v tej dobe na tomto území podobné práce vykonával.

 

 

    V časti dediny smerom na Stredné Turovce pred jedným domom stojí kaplnka podobná božej muke. Postavili ju v 19. storočí a v nej uloženú sochu Piety vyhotovili v 18. storočí. Previezli ju sem z kostola zo Stredných Turoviec. V histórii fary je zapísané, že v septembri r. 1885 manželka Jánosa Mezeyho, statkárka dala opraviť a vyzdobiť sochu a kaplnku Bolestnej svätej matky v susedstve kostola.

Dnešný rímskokatolícky kostol bol postavený v r. 1865. Samozrejme už aj skôr tu stál kostol; v zozname umeleckých pamiatok Slovenska sa píše, že dnešný kostol bol postavený na mieste renesančného kostola z roku 1693. Predpokladáme však, že v Turovciach bola už aj skôr sakrálna stavba. Súčasná podoba bola postavená podľa plánov ostrihomského architekta Gustáva Feiglera.

 

Z bývalých kúrií a kaštieľov už len niekoľko nachádzame v dedine. Na brehu potoka stojí klasicistická, prízemná budova štvorcového tvaru postavená asi na začiatku 19. storočia. Postavili ju pravdepodobne Nedeczkyovci a cez Emmu Nedeczky sa do kúrie dostal Lajos Pongrácz. Tu žil jeden čas a po ňom kúriu o býval Károly Laky. Neskôr bola majetkom Sándora Katonu a potom sa dostala do vlastníctva Hibskyovcov. V súčasnosti je budova po rekonštrukcii.

 

 

 

Oproti kúrie stál kaštieľ s vežou postavený pravdepodobne na základy položené v stredoveku, pod budovou s obrovskými pivnicami. Kaštieľ mohol patriť Istvánovi Pongráczovi a cez jeho dcéru Varburgu sa dostal do vlastníctva Fogarassyovcov, potom patril Lakyovcom. Pamiatkovú stavbu r. 1978 bez povolenia zbúrali. V blízkosti kaštiel'a mohla stáť pôvodná kúria Lajosa Pongrácza, ktorá je ešte na mapách z polovice 19. storočia zaznačená.


Pri hlavnej ceste sa nachádzajú dve staré kúrie. Kúriu č. 22 postavili pravdepodobne Nedeczkyovci na starších základoch. Je to prízemná klasicistická budova v tvare U s pruskými klenbami, s rovným stropom. Dvorovú časť medzi krídlami v tvare U zastavali. Táto kúria bola v rokoch 2009 až 2011 zrekonštruovaná.

 

 

 

 

 

 

 

 

Taktiež na základy zo stredoveku mohla byť postavená kúria č. 20 v druhej polovici 19. storočia v klasicistickom štýle. Budova stavaná v tvare U patrila pôvodne Sándorovi Pongráczovi. Na začiatku storočia ju odkúpila rodina Mintálovcov, r. 1920 ju obnovili tak, že stratila úplne svoj ráz.

  Kúria Móserovcov vedľa kostola je stavaná v neoklasicistickom slohu, postavená bola v prvej polovici 19. storočia. Neskôr ju odkúpil učitel' József Szinger.

 

 

 

 

 

    Oproti kostola stál kedysi hostinec, ktorý dala pani Balogh prestavať na letné sídlo. Kúria Józsefa Zubovitsa stála na mieste dnešných stajní vo veľkej zákrute. Podľa starých máp stála kúria aj na mieste dnešného obchodu.

 

 


 
ÚvodÚvodná stránka